Je čas posunúť sa dopredu...

Príde čas v živote človeka, kedy si uvedomí, že dosť bolo minulosti, dosť bolo liečenia, dosť bolo prežívania.

Možno ste strávili niekoľko rokov terapiami, liečením, práci na sebe a zvykli si na určité pojmy, určitú energiu, na určitú bolesť, keďže ste sa kedysi rozhodli ísť späť a poriešiť si to, čo vás nechcelo pustiť ďalej alebo vás to cyklilo na tom istom mieste.

Ale liečenie je tiež akýsi zvyk a pokiaľ v ňom zostávame príliš dlho, začneme sa podivovať, že sa z neho akosi nemôžeme vymaniť. Veď toľko sme toho zmenili, pochopili, toľko práce a sebarozvoja a nemôžeme sa odraziť zo dna. Je to ako keby sme sa zaborili do hlbokého blata a nemohli z neho vyskočiť.

Zvykli sme si na určitý filter a ten je v určitom momente čas odstrániť, lebo on sám nám môže zabrať sa pohnúť dopredu.

Stojíme na prahu a cítime, že už sa chceme posunúť dopredu, ale zároveň nás to ešte hádže späť.

Ten filter môže zahŕňať používanie známej terminológie pre danú oblasť a pozeranie sa na svet z pozície bolesti, zranení, liečenia, minulosti, traumy atď.

Môžeme sa tu začať točiť v kruhu a ani si neuvedomiť, že to "liečenie" je znovu možno forma seba-sabotáže, akési potešenie v bolesti lebo za tým máme príbeh vznešený, že pracujeme na sebe. Ocitáme sa tak znovu na tom istom mieste a ani sme si toho nevšimli. Prišlo to za nami zadnými dverami a tak sme to nemali možnosť vidieť priamo.

Rezonuje to s vami? Možno ste si hovorili, že si potrebujem vyliečiť ešte jednu vec a ešte túto poslednú vec a medzitým ubehol rok, dva, tri, päť a život nás míňa. Už len tú "poslednú" vec si vyliečiť.

V určitom bode ak neurobíme akúsi symbolickú čiaru, môžeme v tomto "pokroku" pokračovať donekonečna, lebo vždy sa niečo nájde...

Tu prichádza na rad zmena filtra. Odložiť ten starý a nahradiť ho optimálne žiadnym ale zo začiatku je lepšie si všímať a meniť terminológiu, niečo čo je pozorovateľné.

Napríklad z minulosti do budúcnosti, alebo do prítomnosti, z bolesti do radosti, z prežívania do žitia v hojnosti.

Všimnite si ako to bude zo začiatku fungovať, ako vás to bude automaticky znovu hádzať do starej terminológie a zaberie to dávku trpezlivosti to začať meniť. Toľko rokov ste žili v "hojení", prehodiť sa do radosti, celistvosti, krásy.

Je dôležité si pripomínať láskavým všímaním a meniť zažité na formu expanzie. Čo mi dáva pocit, že sa viac teším, že sa posúvam dopredu, že sa stávam stromom s novými sviežimi lístkami? Ty už nie si ten starý strom so starým listím, to už opadalo ale obnovený ako každý strom na jaro, so sviežimi zelenými farbami.

Čo môžeš dnes zmeniť, akú terminológiu, ktorú roky používaš a cítiš, že je čas to zmeniť, nahradiť novou a mocnejšou?

Si na prahu niečoho nového. Prekročíš tento prah? Choď do toho! Uvidíš ako sa svet začne meniť, budeš priťahovať nové udalosti, nových ľudí, nové zážitky. Lebo vnútorná zmena za začne prejavovať aj navonok.

Jedným z praktických cvičení je láskavá všímavosť. Aké slová používaš? Čo vnímaš?

Všimni si rozdiel, ktorý príde keď nahradíš tieto slová:

Tma - Svetlo

Hmla - Jasnosť

Pavučina, sieť - Stavba, tvorenie

Stáť na mieste - Pohnúť sa vpred

Minulosť - Budúcnosť

Smútok - Radosť

Čierna - Biela

Strašidelné - Čarovné

Dym - Vyjasnenie

Starosť - Výzva

Skrčenie - Narovnanie

Nevyrovnanosť - Rovnováha

Zvädnutý - Svieži

Všímaj si tieto slová a svoj slovník, takto uvidíš či sú to slová zamerané na minulosť alebo prítomnosť, budúcnosť.

Ty sám si strojcom svojho šťastia, keď uvidíš energiu slov, ktoré používaš, môžeš sa rozhodnúť vedome, či v nich chceš pokračovať a ocitať sa tak v minulosti, v zraneniach, v "hojení" alebo sa chceš poberať smerom dopredu. Pomaly, postupne krok za krokom, stavať nový dom, tehličku po tehličke, stavbu s novými základmi, pevnú a radostnú, plnú hojnosti a v neposlednom rade lásky, ktorá sa tým všetkým prelína ako jemná nitka.